Pomôcť druhým? Nezmyselné...

Autor: Barbora Dočkalová | 25.5.2012 o 23:14 | (upravené 25.5.2012 o 23:27) Karma článku: 6,73 | Prečítané:  287x

Konečne budem aj ja môcť dáko pomôcť, povedala som si, keď sa mi naskytla možnosť ísť zbierkovať pre známu neziskovú organizáciu. Nadšenia však prešlo. Prvých pár ľudí a ich reakcie zmenili môj entuziazmus. Prečo? Lebo mám zrejme skreslenú predstavu o dobrote ľudí.

 

Koľkí z vás už len tak prebehli okolo dobrovoľníkov núkajúcich narcisy, slnečnice, letáčiky pre pomoc útulku alebo iné materiály, ktoré sa rozdávajú pri zbieraní peňazí na pomoc druhým? Bez logického dôvodu sme len tak prešli okolo týchto usmievajúcich sa ľudí. Ja som mala minulý týždeň možnosť pomôcť pri zbieraní spoločnosti, ktorú zaiste všetci poznáte. Tento rok sa zbierali peniaze na vodu v Zimbabwe, ktorej je síce v tejto krajine veľa, ale často krát je znečistená. S kamarátkou sme vyfasovali biele tričko s modrým nápisom, do ruky tašku s modrými gombíkmi a urničku na peniaze a boli sme vyslané do odľahlého kúta mesta Zvolen.

Naozaj dlhá cesta viedla na naše sídlisko, ale keďže sme nemohli nastúpiť do MHDéčky s logom tejto spoločnosti, tak sme sa prešli. Cestou sme stretli 3 ľudí. Prvá pani milo a ochotne prispela aspoň symbolickú sumu. Druhá sa na nás už ani nepozrela. Avšak zápal pre správnu vec nás vtedy ešte neprechádzal, a tak sme s úsmevom na perách oslovovali ďalej. Tretí človek, ktorý nám skutočne nehnal strach, sa vyjadril, že je veľký rasista a že neprispeje. Aj keď trošku zaskočené, ďalej sme pokračovali v našej ceste. Oslovili sme skupinku asi troch ľudí, ktorí s výsmechom, ale predsa chodili peniaze do urničky. Prvou zastávkou, kde sme mali získať viac peňazí bolo gymnázium. Avšak po prebehnutí všetkých poschodí tejto školy a zistení, že sa tam zbierkovalo už deň pred tým, sme dokopy vyzbierali asi 3 eurá. Zo školy sme odchádzali trochu sklamané, že ľudí, čo prispievajú je málo rovnako ako našej energie. Cestou na našu druhú veľkú zastávku sme ďalej oslovovali, ale odmietavých pohľadov a slov pribúdalo a nám to uberalo na presvedčení, že sa nám ozaj podarí vyzbierať dosť peňazí, pre tých čo ich potrebujú. To naozaj nikto nepomôže?

Na mieste kde sme strávili najviac času, teda v supermarkete Tesco, sme sa stretli so všetkými ľudskými vlastnosťami. Postavili sme sa do vchodových dverí, aby sme mohli osloviť ľudí, ktorí prichádzajú. Čím viac odmietnutí, tým hlbší zásah do srdca. Oslovovali sme mamičky s deťmi a kočíkmi, oteckov s detičkami, mladé slečny, ženy, ktoré si išli zrejme kúpiť obed, staré panie, ktoré sa prišli viac porozprávať ako na nákup, robotníkov, ktorí si išli po rožky, bohaté slečny, ktoré kupovali lak na vlasy a ich miláčikov, ktorí za nimi kráčali s mobilom na uchu ako módne doplnky. Naozaj sme oslovili všetkých, ktorých sa dalo. A výsledok? Nerobili sme štatistiku, takže to neviem presne, ale predpokladám, že štvrtina z opýtaných sa na nás ani nepozrela, druhá si myslela, že im niečo chceme dať, tretia, len povedala, že nemá záujem a štvrtá prispela. A štruktúra prispievajúcich? Podľa toho, čo občas povedali, sami veľa nemali, ale predsa vhodili pár centov do vnútra urničky. Mnohí z nich nám skutočne dávali posledné drobné, len aby pomohli. Lebo sami vedia, ako je žiť v biede. Keď sme videli, ako prišla žena na drahom Mercedese, v značkovom oblečení, dušička nám kričala od radosti, že sa nám podarí zaplniť pokladničku peniazmi pre Zimbabwe. Ale na naše slová nereagovala. Boli sme zničené. Naša radosť z robenia správnej veci bola postupne rúcaná v obraze toho, ako ľudia myslia len na seba. Nakoniec sme, na naše veľké prekvapenie, vyzbierali slušnú sumu peňazí, no ja som si vyzbierala niečo viac.

Pol dňa stráveného zbierkovaním na dobrú vec mi ukázalo, ako to v živote je. Tí, ktorí žijú z ruky do úst sa zastavia a pomôžu druhým, lebo im ostáva srdce na správnom mieste. Tí, ktorí žijú v zlatých palácoch a vozia sa na miliónových autách, na niečo také, ako je pomoc ostatným nepomyslia. Nemajú čas, ženú sa za ďalšími peniazmi. Pre seba. Pre svoje potešenie. Pre svoju pohodu.

Nehádžem však do jedného vreca. Ale tento jeden deň mi ukázal, kto väčšinou myslí aj na druhých. Som rada, že som mala možnosť zúčastniť sa zbierky a ďakujem v mene Zimbabwe všetkým, ktorí prispeli. A tým, ktorí neprispeli ďakujem za seba, pretože ste mi ukázali, ako to nie je správne. Lebo aj vašich 5 centov, mohlo zlepšiť niečí život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?