Priateľstvo v troskách

Autor: Barbora Dočkalová | 17.7.2012 o 0:20 | Karma článku: 4,43 | Prečítané:  462x

Spoznali ste sa v škôlke, kde ste spoločne hrabkali do piesku, išli ste na tú istú základku a aj keď nie stále, boli ste spolu. Po čase sa z vás stala nerozlučná dvojica. Tá istá stredná, tí istí priatelia a hrozne veľa skvelých spomienok. Najlepší priatelia. No potom, ani neviete prečo, ste si zrazu cudzí. Už sa ozvete len raz za čas, už nemáte toľko času, už sa nesmejete na tých istých veciach... Prečo?

Mala som najlepšiu kamarátku. Poznali sme sa ešte pred škôlkou, lebo naši rodičia boli dobrí kamaráti. Dlho sme sa spolu nebavili, ale potom sme si k sebe zase našli cestu. Boli sme vždy spolu a zážitkov máme ešte teraz milión. No zrazu sa niečo pokazilo. Ona už má iných kamarátov, dostala sa k peniazom, správa sa povýšenecky a možno si to neuvedomuje, ale často povie veci, ktoré mi hrozne ublížia. Ale ani ja určite nie som dokonalá a mám na tom spoluvinu, pretože som si ako prvá našla lásku a nevenovala som sa je už toľko, ale teraz má už aj ona priateľa. No ja ju nechcem stratiť, pretože okrem jej a môjho drahého nemám tak blízku osobu. A predsa len, každá žena potrebuje kamarátku, s ktorou môže ohovárať a robiť iba ženské veci, na ktoré naši drahí miláčikovia nestačia. Lenže, oplatí sa udržiavať maličký ohník vo veľkom vetre? Má vôbec zmysel bojovať na bojisku, ktoré už opustila?

Priateľstvá, skutočné priateľstvá, ktoré vydržia roky, sa budujú ťažko. Sú plné dôvery, pochopenia, priateľskej lásky, neskôr spoločných zážitkov, smiechu a skutočnej opory. Ale keď už jeden z dvojice nemá záujem zotrvávať v tomto „zväzku“, je to stále priateľstvo a bolo vôbec niekedy?

Z toho môjho priateľstva zostáva už iba tlejúci ohník, no možno ak by sa do neho poriadne fúklo, znova by z neho bola obrovská vatra. Ale je správne nasilu sa držať osoby, ktorá vás už chce pustiť? Možno teraz nevidí zmysel byť pri vás, ale čo ak príde deň, kedy bude chcieť byť s vami? Neviem či sa mám ďalej tváriť, že je taká ako pred tým, alebo mám už konečne povedať, čo si myslím a riskovať to, že ju stratím úplne. No zatiaľ asi nechám situáciu voľne plynúť, tým nič nestratím, ale ani nezískam. Čo by ste urobili vy? Snažili by ste sa ako topiaci chytať každej slamky alebo by ste sa radšej ponorili pod vodu v pomyslení, že niekto iný sa nájde, kto vás zachráni? Ak vás niečo napadá, prosím, poraďte mi. Lebo ja už nechcem byť stále kvôli tomu iba utrápená.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?