Jednoducho chcete plakať a zmyť tie zlé pocity zo seba. Myslíte si, že plač pomôže, a tak každý večer zaspávate v slzách púšťaných do vankúša a veríte, že zajtra bude lepšie, že slnko vyjde a pohladí vás na tvári teplými lúčmi. Keď sa však prebudíte, nie je tu nič, čo by ste chceli. Oči váš štípu po slaných kvapôčkach a vašu duša bolí, krváca a dúfa v niečo lepšie. A tak jednoducho nemáte chuť pokračovať, zrušíte si na ten deň všetky stretnutia, vypnete telefón, zavriete sa v izbe a celý deň strávite pri pozeraní seriálu. Zjete kilá keksov, čipsov a vypijete litre koly. No ani to vám nezaplní prázdnotu v tele. Ale možno zrazu dostanete nápad pozrieť si film. Len tak, taký čo vám možno urobí horšie, veď to nevadí, aj tak je zle. Prebehnete po internete všetky smutné filmy, ale ani jeden sa vám nebude zdať vhodný. Tak prejdete do vašej obývačky a náhodou trafíte do DéVéDéčok poukladaných na poličke. A jedno – špeciálne - spadne na zem, vy sa ohnete, aby ste ho zdvihli a poviete si, že možno je čas si pozrieť ten film, čo ste si odkladali na „správny čas“. Zapnete ho. A pozeráte, občas to musíte pretočiť späť, pretože sa zamyslíte nad tým, aký je váš život na nič, ako sa vám neoplatí žiť, alebo nad tým, ako život zmeniť aby sa žiť oplatilo. No potom vám zazvoní telefón, ktorý ste mysleli, že ste vypli. Neviete prečo, ale zdvihnete ho. A aj keď osoba na druhom konci nemá ani tušenia o tom, ako sa práve dnes cítite, povie vám presne tie slová, ktoré ste potrebovali počuť. Slová, ktoré nevyčaria úsmev iba na tvári, ale aj vo vnútri tela. A to je dôležité, aby ste sa smiali aj žalúdkom, ľadvinami, obličkami, kosťami, VŠETKÝM! Nie iba ústami. Zložíte telefón a idete ďalej pozerať film. Ale už ho vidíte inak, už vidíte, čo vám dá taká obyčajná maličkosť. A len tak začnete hľadať veci, čo v živote máte. Veci, čo vás robia šťastným. Veci, ktoré by ste chceli dosiahnuť a ženú vás dopredu. Prestanete sa sústrediť na čierne diery, ktoré by ste chceli zaplniť. Sústredíte sa na tie slniečka, čo dokážu urobiť svetlo aj v najtmavších chvíľach. Prestanete sa ľutovať a začnete meniť svoj život.
Možno sa to nestane presne takto, možno to bude trvať dlhšie vysušiť vankúš na vašej posteli. Ale vždy sa to dá. Nikdy nie je všetko také čierne ako sa maľuje. A ak sa vás znova zmocní ten pocit beznádejného nešťastia, budete vedieť, kde hľadať svetlo do tmy.
Preto, ak ste sa niekedy cítili osamelý, bez pochopenia druhých, bez súcitu a možnosti na radosť, verte, že to tak nie je. Všetko je len o prístupe. Všetko sa dá zmeniť. Preto si nájdite svoj film, počkajte na svoj telefonát a verte, že to bude len lepšie. Nič v živote nejde jednoducho, každý už niekedy padol na kolená. Ale vždy je šanca na nový začiatok. Veď dobré filmy sa točia každý deň ;)